Photo by David Marcu on Unsplash
Informácie o projekte
STAROSTLIVOSŤ O SEBA
Starostlivosť o seba u vykonávateľov pomáhajúcich profesií sa stala významnou témou v oblasti starostlivosti o seba a tiež v oblasti vykonávania pomáhajúcich profesií. Prejavilo sa to nárastom publikovaných prác v zahraničí, v ktorých sa poukazuje na výskyt negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií a na význam starostlivosti o seba poradcov, sociálnych pracovníkov, psychológov, atď. (Cox, Steiner, 2013). Časť z nich popisuje využitie opatrení a programov zameraných na starostlivosť o seba.
Problematika starostlivosti o seba u pomáhajúcich profesií v ostatných dvoch dekádach nadobúda v celosvetovom kontexte významné postavenie, čo sa prejavuje v publikáciách zdôrazňujúcich jej dôležitosť pre poskytovanie primeranej starostlivosti klientom, a to najmä v súvislosti so schopnosťou im pomôcť, podať primeraný pracovný výkon.
Starostlivosť o seba u pomáhajúcich profesií/profesionálov sa považuje v celosvetovom kontexte za významný predpoklad účinnosti pomoci klientom, pretože je asociovaná s vyšším profesionálnym výkonom, pocitom sebaúčinnosti, vyšším stupňom pracovnej spokojnosti; je prevenciou proti profesionálnemu stresu, vyhoreniu, vzniku sekundárneho stresu, depresie a ďalších negatívnych psychických javov.
Nedostatočná starostlivosť o seba i pomáhajúcich profesií sa zaraďuje medzi faktory zraniteľnosti voči profesionálnemu stresu, vyhoreniu, sekundárnemu stresu, zástupnej traume.
Je paradoxom, ako na to upozorňujú viaceré štúdie v tejto oblasti, že napriek tomu, že cieľom pomáhajúcich profesií je dosahovať a udržať duševné zdravie klientov, zvládať stres, riešiť psychické problémy a naprávať psychické poruchy klientov a pacientov, samotní pomáhajúci profesionáli nemajú dostatočne vypracované modely poznávania a nápravy negatívnych sprievodných javov svojej profesie, a to najmä v oblasti mentálneho zdravia.
Význam týchto krokov v starostlivosti je opodstatnený vysokou mierou výskytu problémov duševného zdravia, napr. A. J. Malinowski cituje viacej výskumov, ktoré poukazujú na vysoký výskyt depresie, vyhorenia u psychoterapeutov, psychológov, sociálnych pracovníkov a psychiatrov, napr. podľa výskumu Americkej psychologickej spoločnosti (APA, 2010, podľa A. J. Malinowskeho, 2014, s. 8-9) až 40-60% praktických psychológov trpí depresiami a 18 % vyhorením, u sociálnych pracovníkov sú čísla alarmujúcejšie – 89 % z ich uvádza vyhorenie.
Ojedinelé pokusy využiť metódy redukcie negatívnych problémov u pomáhajúcich profesií sa zameriavajú buď na špecifické problémy (napr. na vyhorenie, zástupnú traumu), alebo len na špecifické profesijné skupiny (sociálnych pracovníkov, zdravotné sestry a opatrovateľky, psychoterapeutov a psychológov, učiteľov a špeciálnych pedagógov). Chýbajú na základe dôkladného teoretického modelu a empirického výskumu postavené stratégie, metódy, techniky v podobe programov preventívnej, intervenčnej povahy, ktoré by boli špecificky zamerané na pomáhajúcich profesionálov.
Problematika starostlivosti o seba u pomáhajúcich profesií v ostatných dvoch dekádach nadobúda v celosvetovom kontexte významné postavenie, čo sa prejavuje v publikáciách zdôrazňujúcich jej dôležitosť pre poskytovanie primeranej starostlivosti klientom, a to najmä v súvislosti so schopnosťou im pomôcť, podať primeraný pracovný výkon.
Starostlivosť o seba u pomáhajúcich profesií/profesionálov sa považuje v celosvetovom kontexte za významný predpoklad účinnosti pomoci klientom, pretože je asociovaná s vyšším profesionálnym výkonom, pocitom sebaúčinnosti, vyšším stupňom pracovnej spokojnosti; je prevenciou proti profesionálnemu stresu, vyhoreniu, vzniku sekundárneho stresu, depresie a ďalších negatívnych psychických javov.
Nedostatočná starostlivosť o seba i pomáhajúcich profesií sa zaraďuje medzi faktory zraniteľnosti voči profesionálnemu stresu, vyhoreniu, sekundárnemu stresu, zástupnej traume.
Je paradoxom, ako na to upozorňujú viaceré štúdie v tejto oblasti, že napriek tomu, že cieľom pomáhajúcich profesií je dosahovať a udržať duševné zdravie klientov, zvládať stres, riešiť psychické problémy a naprávať psychické poruchy klientov a pacientov, samotní pomáhajúci profesionáli nemajú dostatočne vypracované modely poznávania a nápravy negatívnych sprievodných javov svojej profesie, a to najmä v oblasti mentálneho zdravia.
Význam týchto krokov v starostlivosti je opodstatnený vysokou mierou výskytu problémov duševného zdravia, napr. A. J. Malinowski cituje viacej výskumov, ktoré poukazujú na vysoký výskyt depresie, vyhorenia u psychoterapeutov, psychológov, sociálnych pracovníkov a psychiatrov, napr. podľa výskumu Americkej psychologickej spoločnosti (APA, 2010, podľa A. J. Malinowskeho, 2014, s. 8-9) až 40-60% praktických psychológov trpí depresiami a 18 % vyhorením, u sociálnych pracovníkov sú čísla alarmujúcejšie – 89 % z ich uvádza vyhorenie.
Ojedinelé pokusy využiť metódy redukcie negatívnych problémov u pomáhajúcich profesií sa zameriavajú buď na špecifické problémy (napr. na vyhorenie, zástupnú traumu), alebo len na špecifické profesijné skupiny (sociálnych pracovníkov, zdravotné sestry a opatrovateľky, psychoterapeutov a psychológov, učiteľov a špeciálnych pedagógov). Chýbajú na základe dôkladného teoretického modelu a empirického výskumu postavené stratégie, metódy, techniky v podobe programov preventívnej, intervenčnej povahy, ktoré by boli špecificky zamerané na pomáhajúcich profesionálov.
STAROSTLIVOSŤ O SEBA A STRES
V pomáhajúcich profesiách je hlavnou náplňou práce starostlivosť o druhých. Avšak je nesmierne dôležité, aby sa pracovníci v pomáhajúcich profesiách starali rovnako aj o seba. Williams et al. (2010) zistili, že napríklad terapeuti síce učia svojich klientov spôsoby ako sa o seba starať, ale oni sami ich v súkromí nepraktizujú. Napriek tomu sa výskumu starostlivosti o seba u ľudí, ktorí profesijne pomáhajú, venuje len okrajová pozornosť. Prevažne nachádzame štúdie snímajúce tento koncept u študentov psychológie, sociálnej práce alebo medicíny (napr. Schure et al, 2008). V tejto súvislosti Americká psychologická asociácia (APA, 2010) v etickom kódexe upozorňuje, že psychológovia by si mali byť vedomí dopadu svojho aktuálneho stavu na ich schopnosť pomáhať tým, s ktorými pracujú. Americká asociácia poradcov (ACA, 2014) odporúča, aby sa venovali starostlivosti o seba, a tým si zachovali telesnú, emocionálnu a duševnú pohodu.
Barnett a Cooper (2009) tvrdia, že pracovníci pomáhajúcich profesií sú veľmi často ohrozovaní syndrómom vyhorenia a stresom. Na otázku, prečo nedodržiavajú zásady starostlivosti o seba, uvádzali nedostatok času, pracovnú záťaž a stres (Mahoney, 1997; Burton, Pakenham, Brown, 2010), alebo aj nedôveru v udržaní tajomstva v prípade obrátenia sa na kolegu (Brimstone, Thistlethwaite, Quirk, 2007). Podobne v nami realizovanom výskume (Hricová, Vargová, 2014) psychológovia uviedli, že nedostatok času, vyčerpanosť a stres sú hlavné dôvody zlyhávania ich starostlivosti o seba. Pre porovnanie, Shapiro, Brown, Biegel (2007) zistili, že tí pracovníci pomáhajúcich profesií, ktorí sa zúčastnili tréningu zameraného na redukciu stresu, prežívali viac pozitívnych emócií, znížený stres a anxietu.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že práve prežívanie stresu je jedným z významných determinantov absencie starostlivosti o seba. Problematike merania subjektívneho vnímania stresu sa však v odbornej literatúre venuje minimálna pozornosť. Už v roku 1976 Selye upozornil, že „...pojem stres sa rýchlo etabloval do bežnej reči, až sme začali mať pocit, že nie je nutné sa s ním špecificky zaoberať, čo je ale zavádzajúce“ (Selye, 1976, s.20). Dominuje množstvo štúdií zameraných na snímanie konkrétnych spôsobov zvládania (napr. Folkmanová, Moskowitzová, 2004; Carver, Connor-Smithová, 2010), pričom ich počet stále narastá (Folkmanová, Moskowitzová, 2004). Poväčšine však vychádzajú len z ohodnotenia stresovosti jednej situácie cez jej vyjadrenie pomocou jednoduchej niekoľko položkovej likertovskej škály na začiatku dotazníka (napr. závažná/ nezávažná situácia). Prípadne vyzývajú respondenta, aby si spomenul na situáciu, ktorá ho trápila v poslednom období (napr. Connor-Smith et al., 2000; Carver, 1997). Tým je otázna validita jeho odpovedí ohľadom zvládania. V odbornej literatúre preto nachádzame len zopár dotazníkov na meranie subjektívneho vnímania stresovej situácie.
Syndróm vyhorenia (angl. burn-out syndrom) je už takmer 40 rokov predmetom záujmu odborníkov z rôznych oblastí. V psychológii sa ako odborný termín začal používať v 70-tych rokoch 20.stor. (za úvodnú prácu v tejto oblasti je považovaná štúdia H. J. Freudenbergera z roku 1974; Schaufeli, Buunk, 2003) ako označenie stavu fyzického a psychického vyčerpania v dôsledku emocionálneho preťaženia, ku ktorému dochádza najmä v emočne náročných profesiách, napríklad zdravotníctve, školstve, sociálnych službách a pod. O intenzívnom záujme svedčí aj veľké množstvo odborných štúdií, z toho značná časť prehľadových (napríklad Maslach et al., 2001; Schaufeli, Buunk, 2003; Shirom, 2005 a iné).
V Čechách a na Slovensku sa záujem o problematiku skúmania syndrómu vyhorenia zintenzívnil až v 90-tych rokoch 20.stor. Dôkazom sú najmä systematické práce českých autorov v tejto oblasti napríklad H. Haškovcovej 1994, J. Křivohlavého, 1998, V. Kebzu a I. Šolcovej, 1998, 2008, 2013.
Únava zo súcitu
Jedným z negatívnych dôsledkov zvládania náročných situácií v práci pomáhajúcich profesií je aj únava zo súcitu. Jej definície variujú, no najčastejšie býva popisovaná obmedzená kapacita empatie alebo neosobný, formálny záujem o klienta u pomáhajúceho. Vzniká v dôsledku potreby zdieľať emocionálne bremená klienta v snahe urýchliť uzdravovací proces. Niektorí autori ju stotožňujú so sekundárnou traumatizáciou (Bride a kol. 2007; Salston a Figley, 2003), ktorá býva popisovaná ako emocionálny dopad vyplývajúci z pomáhania osobám, ktorí prežili traumu (Bride, Radley, Figley, 2007; Jenkins, Baird, 2002). S výnimkou toho, že vystavenie traumatickej udalosti je sprostredkované (nepriame) je sekundárna trauma takmer identická post traumatickej stresovej poruche - vrátane jej symptómov, a teda sa jedná napríklad o intruzívne myšlienky a predstavy, vyhýbanie, hyperarousal, kognitívne zmeny a pod. Na druhej strane Adams, Boscarino a Figley (2006) považujú sekundárnu traumu za jeden z kľúčových komponentov únavy zo súcitu. Za jej súčasť je považovaný aj syndrómom vyhorenia.
V súvislosti s negatívnym dopadom práce s traumatizovaným klientom sa používa aj koncept nepriamej traumatizácie (vicarious traumatization). Pri jej definícii sa zdôrazňuje najmä chronický charakter práce s traumatizovaným klientom, čoho dôsledkom je transformácia v kognitívnych schémach, systéme presvedčení, výrazné narušenie identity a pohľadu na svet, rovnako ako presvedčení o sebe a iných a tiež interpersonálnych vzťahov (Bride, Radey, Figley, 2007, Maltzman, 2011).
Barnett a Cooper (2009) tvrdia, že pracovníci pomáhajúcich profesií sú veľmi často ohrozovaní syndrómom vyhorenia a stresom. Na otázku, prečo nedodržiavajú zásady starostlivosti o seba, uvádzali nedostatok času, pracovnú záťaž a stres (Mahoney, 1997; Burton, Pakenham, Brown, 2010), alebo aj nedôveru v udržaní tajomstva v prípade obrátenia sa na kolegu (Brimstone, Thistlethwaite, Quirk, 2007). Podobne v nami realizovanom výskume (Hricová, Vargová, 2014) psychológovia uviedli, že nedostatok času, vyčerpanosť a stres sú hlavné dôvody zlyhávania ich starostlivosti o seba. Pre porovnanie, Shapiro, Brown, Biegel (2007) zistili, že tí pracovníci pomáhajúcich profesií, ktorí sa zúčastnili tréningu zameraného na redukciu stresu, prežívali viac pozitívnych emócií, znížený stres a anxietu.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že práve prežívanie stresu je jedným z významných determinantov absencie starostlivosti o seba. Problematike merania subjektívneho vnímania stresu sa však v odbornej literatúre venuje minimálna pozornosť. Už v roku 1976 Selye upozornil, že „...pojem stres sa rýchlo etabloval do bežnej reči, až sme začali mať pocit, že nie je nutné sa s ním špecificky zaoberať, čo je ale zavádzajúce“ (Selye, 1976, s.20). Dominuje množstvo štúdií zameraných na snímanie konkrétnych spôsobov zvládania (napr. Folkmanová, Moskowitzová, 2004; Carver, Connor-Smithová, 2010), pričom ich počet stále narastá (Folkmanová, Moskowitzová, 2004). Poväčšine však vychádzajú len z ohodnotenia stresovosti jednej situácie cez jej vyjadrenie pomocou jednoduchej niekoľko položkovej likertovskej škály na začiatku dotazníka (napr. závažná/ nezávažná situácia). Prípadne vyzývajú respondenta, aby si spomenul na situáciu, ktorá ho trápila v poslednom období (napr. Connor-Smith et al., 2000; Carver, 1997). Tým je otázna validita jeho odpovedí ohľadom zvládania. V odbornej literatúre preto nachádzame len zopár dotazníkov na meranie subjektívneho vnímania stresovej situácie.
Syndróm vyhorenia (angl. burn-out syndrom) je už takmer 40 rokov predmetom záujmu odborníkov z rôznych oblastí. V psychológii sa ako odborný termín začal používať v 70-tych rokoch 20.stor. (za úvodnú prácu v tejto oblasti je považovaná štúdia H. J. Freudenbergera z roku 1974; Schaufeli, Buunk, 2003) ako označenie stavu fyzického a psychického vyčerpania v dôsledku emocionálneho preťaženia, ku ktorému dochádza najmä v emočne náročných profesiách, napríklad zdravotníctve, školstve, sociálnych službách a pod. O intenzívnom záujme svedčí aj veľké množstvo odborných štúdií, z toho značná časť prehľadových (napríklad Maslach et al., 2001; Schaufeli, Buunk, 2003; Shirom, 2005 a iné).
V Čechách a na Slovensku sa záujem o problematiku skúmania syndrómu vyhorenia zintenzívnil až v 90-tych rokoch 20.stor. Dôkazom sú najmä systematické práce českých autorov v tejto oblasti napríklad H. Haškovcovej 1994, J. Křivohlavého, 1998, V. Kebzu a I. Šolcovej, 1998, 2008, 2013.
Únava zo súcitu
Jedným z negatívnych dôsledkov zvládania náročných situácií v práci pomáhajúcich profesií je aj únava zo súcitu. Jej definície variujú, no najčastejšie býva popisovaná obmedzená kapacita empatie alebo neosobný, formálny záujem o klienta u pomáhajúceho. Vzniká v dôsledku potreby zdieľať emocionálne bremená klienta v snahe urýchliť uzdravovací proces. Niektorí autori ju stotožňujú so sekundárnou traumatizáciou (Bride a kol. 2007; Salston a Figley, 2003), ktorá býva popisovaná ako emocionálny dopad vyplývajúci z pomáhania osobám, ktorí prežili traumu (Bride, Radley, Figley, 2007; Jenkins, Baird, 2002). S výnimkou toho, že vystavenie traumatickej udalosti je sprostredkované (nepriame) je sekundárna trauma takmer identická post traumatickej stresovej poruche - vrátane jej symptómov, a teda sa jedná napríklad o intruzívne myšlienky a predstavy, vyhýbanie, hyperarousal, kognitívne zmeny a pod. Na druhej strane Adams, Boscarino a Figley (2006) považujú sekundárnu traumu za jeden z kľúčových komponentov únavy zo súcitu. Za jej súčasť je považovaný aj syndrómom vyhorenia.
V súvislosti s negatívnym dopadom práce s traumatizovaným klientom sa používa aj koncept nepriamej traumatizácie (vicarious traumatization). Pri jej definícii sa zdôrazňuje najmä chronický charakter práce s traumatizovaným klientom, čoho dôsledkom je transformácia v kognitívnych schémach, systéme presvedčení, výrazné narušenie identity a pohľadu na svet, rovnako ako presvedčení o sebe a iných a tiež interpersonálnych vzťahov (Bride, Radey, Figley, 2007, Maltzman, 2011).
INTERVENČNÉ PROGRAMY V OBLASTI VYHORENIA, SEKUNDÁRNEHO STRESU ZÁSTUPNEJ TRAUMY, COMPASSION FATIGUE U POMÁHAJÚCICH PROFESIÍ
Wise, Hersh, and Gibson (2012) sú zástancami všeobecného a recipročného procesu starostlivosti o seba založeného na princípoch: a) smerovanie k rozvoju s dôrazom na stratégie budovania reziliencie v kontraste k stratégii prežitia, ktorá iba zachováva status quo a zabraňuje negatívnym stresovým reakciám; b) zámerný výber dlhodobého plánu starostlivosti o seba; c) uvedomenie si dôležitosti, ako aj realizovanie reciprocity v starostlivosti o seba a iných; d) integrácia starostlivosti o seba do profesionálneho životného štýlu (namiesto pridania ďalších nevyhnutných krokov, čo treba urobiť, do už náročného a preplneného programu).
Goncher et al. (2013) prezentujú stratégie starostlivosti o seba pre psychológov a študentov psychológie, ktoré využívajú pre zvládnutie profesionálneho stresu a ohrození v takejto podobe: ocenenie osoby psychoterapeuta, zmena zamerania na zadosťučinenie (odmeňujúci charakter) z praxe psychológie, spoznanie rizík povolania, starostlivosť o telo, kultivácia a pestovanie podporujúcich vzťahov, stanovenie hraníc, kognitívne preštrukturovanie, udržanie zdravých únikov, vytváranie rozvíjajúceho prostredia, osobná psychoterapia,
pestovanie spirituality a poslania, a podpora kreativita a rastu. Norcross & Guy (2007) poskytujú podrobnejší prehľad tejto problematiky.
Intervencie u zdravotníckeho personálu a pedagógov pre prekonanie vyhorenia
Napriek vysokej frekvencii výskytu vyhorenia, bolo implementovaných relatívne málo intervenčných alebo preventívnych programov, ako aj veľmi málo ich bolo adekvátne zhodnotených. Na potrebu vytvorenia a overenia programov zameraných na stratégie zvládania stresu u ošetrovateliek poukazujú aj Sasmita et al. (2013).
Awa-eová et al. (2010) identifikovali 25 kontrolovaných (kvázi experimentálnych alebo randomizovaných kontrolovaných pokusov)/štúdií redukcie vyhorenia v rôznych oblastiach a povolaniach, prevažne v európskych krajinách. Prehľad týchto štúdií naznačil, že prevažujú intervencie zamerané na jednotlivca (68%) v porovnaní s s nízkym podielom (8%) organizačne zameraných intervencií, resp. ich kombináciou (24%). Sumárne zhodnotenie efektívnosti týchto programov ukázalo ich vysokú účinnosť (80 %) na redukciu vyhorenia, avšak pozitívne intervenčné efekty neboli stabilné v čase. Obmedzením tohto pozitívneho výsledku je, že boli porovnávané intervenčné štúdie zamerané na vyhorenie u rôznych účastníkov, v rôznych prostrediach, s rôznou dĺžkou trvania a zložkami, ich spoločným menovateľom bolo iba vyhorenie.
Zhodnotenie efektívnosti remediácie vyhorenia u ošetrovateliek pracujúcich v oblasti mentálneho zdravia pacientov ukázalo nejednoznačné výsledky remediácie a intervencie. Negatívne výsledky priniesli štúdie, ktoré pracovali so supervíznou technikou emocionálnych reakcií, napr. Halberg, 1994; alebo so spätnou väzbou od supervízora (napr. Melchior et al., 1996), podobne aj aplikácia skupinovej formy sociálnej opory a poskytovania spätnej väzby, ako to bolo v štúdii Carsonovej et al. 1999. Ako užitočné sa prejavili tie intervenčné aktivity, ktoré boli založené na kognitívno-behaviorálnom tréningu, napr. Van Dierendok et al. 1998, psychosociálnom intervenčnom tréningu Ewersa et al. (2002), ktorí poskytli tréning psychosociálnych intervencií na zlepšenie spôsobilostí zvládania a postojov s výsledným signifikantným znížením všetkých troch zložiek vyhorenia u forenzných zdravotných psychiatrických sestier/ošetrovateliek. (Ich tréningový program obsahoval vzdelávanie o vážnych poruchách mentálneho zdravia a intervenčných stratégiách.)
Intervencie v oblasti vyhorenia pre pedagógov, ktoré sú založené na vzájomnej výpomoci, napríklad sociálnej opore zo strany kolegov pedagógov (porovnaj Sarros, J. C., & Sarros, A. M. 1992), boli málo efektívne. Intervencie, ktoré sa zameriavajú na stresor priamo, sú pravdepodobne účinnejšie, napríklad podpora kooperatívnej práce a kooperatívneho školského prostredia. Reprezentantom preventívneho programu je „Professional Health Solution“, ktorý predstavuje komplexný všeobecný program psychologickej podpory s využitím stratégií dosahovania vhľadu, interpersonálnej opory a riadených skupinových interakcií, o ktorom referujú Goldová a Roth (1993). Ďalším pozitívnym príkladom efektívnych intervencií na prekonanie vyhorenia je Cooleyoej a Yovanoffov výskum (Cooley a Yovanoff, 1996), ktorí referujú o úspechu workshopov zameraných na zvládanie stresu a vyhorenia v súvislosti s odchodom z profesie, fluktuáciou u špeciálnych pedagógov.
V oblasti špeciálneho vzdelávania sa stretávame aj s aplikáciou všeobecne platných princípov intervencií zameraných na redukciu problémov vyhorenia, ktoré však nie sú založené na adresne orientovanom výskume, ktorý je v tejto sfére vzácny, a tak vyznieva skôr ako propagácia než výskumnými dôkazmi podložený návrh Emeryovej a Vanderberga (2010) na využitie terapeutických intervencií zameraných na akceptáciu a oddanosť organizácii.
Problematickou a málo rozvíjanou oblasťou je tvorba sebainštrukčných programov, ktoré by riešili problémy vyhorenia, sekundárneho stresu a compassion fatigue ako súčasť starostlivosti o seba.
Goncher et al. (2013) prezentujú stratégie starostlivosti o seba pre psychológov a študentov psychológie, ktoré využívajú pre zvládnutie profesionálneho stresu a ohrození v takejto podobe: ocenenie osoby psychoterapeuta, zmena zamerania na zadosťučinenie (odmeňujúci charakter) z praxe psychológie, spoznanie rizík povolania, starostlivosť o telo, kultivácia a pestovanie podporujúcich vzťahov, stanovenie hraníc, kognitívne preštrukturovanie, udržanie zdravých únikov, vytváranie rozvíjajúceho prostredia, osobná psychoterapia,
pestovanie spirituality a poslania, a podpora kreativita a rastu. Norcross & Guy (2007) poskytujú podrobnejší prehľad tejto problematiky.
Intervencie u zdravotníckeho personálu a pedagógov pre prekonanie vyhorenia
Napriek vysokej frekvencii výskytu vyhorenia, bolo implementovaných relatívne málo intervenčných alebo preventívnych programov, ako aj veľmi málo ich bolo adekvátne zhodnotených. Na potrebu vytvorenia a overenia programov zameraných na stratégie zvládania stresu u ošetrovateliek poukazujú aj Sasmita et al. (2013).
Awa-eová et al. (2010) identifikovali 25 kontrolovaných (kvázi experimentálnych alebo randomizovaných kontrolovaných pokusov)/štúdií redukcie vyhorenia v rôznych oblastiach a povolaniach, prevažne v európskych krajinách. Prehľad týchto štúdií naznačil, že prevažujú intervencie zamerané na jednotlivca (68%) v porovnaní s s nízkym podielom (8%) organizačne zameraných intervencií, resp. ich kombináciou (24%). Sumárne zhodnotenie efektívnosti týchto programov ukázalo ich vysokú účinnosť (80 %) na redukciu vyhorenia, avšak pozitívne intervenčné efekty neboli stabilné v čase. Obmedzením tohto pozitívneho výsledku je, že boli porovnávané intervenčné štúdie zamerané na vyhorenie u rôznych účastníkov, v rôznych prostrediach, s rôznou dĺžkou trvania a zložkami, ich spoločným menovateľom bolo iba vyhorenie.
Zhodnotenie efektívnosti remediácie vyhorenia u ošetrovateliek pracujúcich v oblasti mentálneho zdravia pacientov ukázalo nejednoznačné výsledky remediácie a intervencie. Negatívne výsledky priniesli štúdie, ktoré pracovali so supervíznou technikou emocionálnych reakcií, napr. Halberg, 1994; alebo so spätnou väzbou od supervízora (napr. Melchior et al., 1996), podobne aj aplikácia skupinovej formy sociálnej opory a poskytovania spätnej väzby, ako to bolo v štúdii Carsonovej et al. 1999. Ako užitočné sa prejavili tie intervenčné aktivity, ktoré boli založené na kognitívno-behaviorálnom tréningu, napr. Van Dierendok et al. 1998, psychosociálnom intervenčnom tréningu Ewersa et al. (2002), ktorí poskytli tréning psychosociálnych intervencií na zlepšenie spôsobilostí zvládania a postojov s výsledným signifikantným znížením všetkých troch zložiek vyhorenia u forenzných zdravotných psychiatrických sestier/ošetrovateliek. (Ich tréningový program obsahoval vzdelávanie o vážnych poruchách mentálneho zdravia a intervenčných stratégiách.)
Intervencie v oblasti vyhorenia pre pedagógov, ktoré sú založené na vzájomnej výpomoci, napríklad sociálnej opore zo strany kolegov pedagógov (porovnaj Sarros, J. C., & Sarros, A. M. 1992), boli málo efektívne. Intervencie, ktoré sa zameriavajú na stresor priamo, sú pravdepodobne účinnejšie, napríklad podpora kooperatívnej práce a kooperatívneho školského prostredia. Reprezentantom preventívneho programu je „Professional Health Solution“, ktorý predstavuje komplexný všeobecný program psychologickej podpory s využitím stratégií dosahovania vhľadu, interpersonálnej opory a riadených skupinových interakcií, o ktorom referujú Goldová a Roth (1993). Ďalším pozitívnym príkladom efektívnych intervencií na prekonanie vyhorenia je Cooleyoej a Yovanoffov výskum (Cooley a Yovanoff, 1996), ktorí referujú o úspechu workshopov zameraných na zvládanie stresu a vyhorenia v súvislosti s odchodom z profesie, fluktuáciou u špeciálnych pedagógov.
V oblasti špeciálneho vzdelávania sa stretávame aj s aplikáciou všeobecne platných princípov intervencií zameraných na redukciu problémov vyhorenia, ktoré však nie sú založené na adresne orientovanom výskume, ktorý je v tejto sfére vzácny, a tak vyznieva skôr ako propagácia než výskumnými dôkazmi podložený návrh Emeryovej a Vanderberga (2010) na využitie terapeutických intervencií zameraných na akceptáciu a oddanosť organizácii.
Problematickou a málo rozvíjanou oblasťou je tvorba sebainštrukčných programov, ktoré by riešili problémy vyhorenia, sekundárneho stresu a compassion fatigue ako súčasť starostlivosti o seba.
VEDECKÁ ÚROVEŇ PROJEKTU A VEDECKOSŤ METÓD VYUŽÍVANÝCH V RIEŠENÍ PROJEKT
Výskum je koncipovaný ako základný, a to tak, aby rešpektoval nosné metodologické princípy psychologických vied. Využíva v každej etape a činnosti metódy vedeckého inštrumentária psychológie, a to jednak v procese zhromažďovania poznatkov teoretického a výskumného bádania, keď sa prostredníctvom plnotextových vedeckých databáz (Web of Science, Scopus, Science direct, EBSCO, Proquest, Questia a ďalších) vyhľadávajú informácie o bádanom probléme starostlivosti o seba z multidisciplinárneho pohľadu z recenzovaných akademických časopisov, monografií a podobných dôveryhodných zdrojov), so súčasným hodnotením kvality teoretických, prehľadových, metaanalytických štúdií, ich metodológie a vyvodzovania všeobecných záverov a nových poznatkov. Súčasťou vedeckého skúmania fenoménu starostlivosti o seba bude využívanie takých metód zhromažďovania dát o skúmaných premenných, ktoré preukázali svoje psychometrické vlastnosti (reliabilitu, validitu) v kroskultúrnom výskume, a zároveň skúmajú konštrukty vytvorené na báze teoretických modelov, ktoré boli podporené empirickými dátami a matematicko-štatistickou analýzou. Takisto budú výsledné dáta zhodnocované metódami vedeckej štatistiky, postupmi multivariačnej analýzy, ale aj dôsledným kritickým myslením. Výskum má heuristickú hodnotu, odhaľuje v kontexte celosvetovom doteraz nepoznané prediktory, moderátory starostlivosti u seba u pomáhajúcich profesií. Jeho charakter nie je iba deskriptívny alebo explanačný, ale aj kauzálny, s cieľom odhaliť kauzálne vzťahy medzi kľúčovými premennými asociovaným so starostlivosťou o seba. Obsahuje aj významný aspekt – implementovateľnosť do praxe, keďže cieľom je takisto ovplyvňovanie negatívnych javov vzniknutých v dôsledku nerealizovania aktivít starostlivosti o seba, pričom pôjde o ovplyvňovanie (zmenu, rozvíjanie, nápravu, prevenciu) prostredníctvom vedecky podložených metód, stratégií a ich overovania v kontexte cieľových pomáhajúcich profesií.
Ciele projektu a reálnosť ich dosiahnutia
V rámci projektovaného výskumného zámeru sme stanovili nasledujúce výskumné ciele:
a) pripraviť a overiť nástroje na zisťovanie starostlivosti o seba u pomáhajúcich profesií,
b) overiť súvis využívaných praktík a ich psychologického pozadia s prežívaným stresom, kvalitou života a typickými javmi v oblasti pomáhajúcich profesií ako je vyhorenie, únava týkajúca sa súcitu a prežívanie traumy v zastúpení,
c) na základe výskumných zistení navrhnúť a overiť možnosť eliminácie negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií vybranými formami starostlivosti o seba (model starostlivosti o seba pre pomáhajúce profesie), pripraviť a overiť využitie takto zameraných výcvikových programov.
Ciele podľa etáp výskumu
1.etapa Príprava východiska overovania metód.
Cieľ 1. etapy výskumu – Teoreticko-metodologická analýza skúmaných
Úlohy 1. etapy výskumu
1.Uskutočniť teoreticko-metodologická analýza kľúčových pojmov starostlivosť o seba, prežívanie stresu, pracovná spokojnosť, negatívne dôsledky vykonávania pomáhajúcich profesií
2.Uskutočniť analýzu výskumov týkajúcich sa starostlivosti o seba ľudí vykonávajúcich pomáhajúce profesie a negatívnych javov pri ich vykonávaní
3. Pripraviť preklady zahraničných dotazníkov, pripraviť adaptácie dotazníkov pre sféru pomáhajúcich profesií
4.Uskutočnenie série výskumov s cieľom overiť reliabilitu a validitu dotazníkov na zisťovanie kľúčových premenných
5. Uverejniť výsledky overovania dotazníkov
2. etapa Zisťovanie starostlivosti o seba a negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií.
Cieľ 2. etapy výskumu – Realizácia empirického výskumu vo vybraných typoch zariadení sociálnej starostlivosti
Úlohy 2. etapy výskumu
1.Výber výskumnej vzorky.
2. Organizačné zabezpečenie zhromažďovania dát.
3. Realizácia zhromažďovania dát vo vybraných zariadeniach sociálnej starostlivosti.
4. Analýza empirických údajov z hľadiska rôznych typov sociálnych zariadení.
5. Príprava publikačných výstupov týkajúcich jednotlivých typov zariadení sociálnej starostlivosti
3. etapa – Zisťovanie vzťahu starostlivosti o seba a negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií
Cieľ 3. etapy výskumu – zisťovanie predikčnej sily starostlivosti o seba vo vzťahu k negatívnym dôsledkom vykonávania pomáhajúcich profesií
Úlohy 3. etapy výskumu
1. Analýza vzťahu ukazovateľov starostlivosti o seba a zisťovaných negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií.
2. Zistenie predikčnej sily starostlivosti o seba vo vzťahu k negatívnym dôsledkom vykonávania pomáhajúcich profesií
4. etapa . Príprava intervenčných programov
Úlohy 4. etapy výskumu
1. Výber aktivít pre intervenčné programy.
2. Výber kritérií na hodnotenie efektívnosti programov týkajúcich sa zmien starostlivosti o seba a následných zmien prežívania negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií.
5. etapa – implementácia intervenčných a preventívnych programov
Cieľ 5. etapy výskumu
1. Aplikácia intervenčných programov pre vybrané skupiny ľudí z vybraných zariadení sociálnej starostlivosti.
Úlohy 5. etapy výskumu
1.Výber účastníkov intervenčných programov.
2. Realizácia programov.
3.Vyhodnotenie ich efektívnosti.
a) pripraviť a overiť nástroje na zisťovanie starostlivosti o seba u pomáhajúcich profesií,
b) overiť súvis využívaných praktík a ich psychologického pozadia s prežívaným stresom, kvalitou života a typickými javmi v oblasti pomáhajúcich profesií ako je vyhorenie, únava týkajúca sa súcitu a prežívanie traumy v zastúpení,
c) na základe výskumných zistení navrhnúť a overiť možnosť eliminácie negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií vybranými formami starostlivosti o seba (model starostlivosti o seba pre pomáhajúce profesie), pripraviť a overiť využitie takto zameraných výcvikových programov.
Ciele podľa etáp výskumu
1.etapa Príprava východiska overovania metód.
Cieľ 1. etapy výskumu – Teoreticko-metodologická analýza skúmaných
Úlohy 1. etapy výskumu
1.Uskutočniť teoreticko-metodologická analýza kľúčových pojmov starostlivosť o seba, prežívanie stresu, pracovná spokojnosť, negatívne dôsledky vykonávania pomáhajúcich profesií
2.Uskutočniť analýzu výskumov týkajúcich sa starostlivosti o seba ľudí vykonávajúcich pomáhajúce profesie a negatívnych javov pri ich vykonávaní
3. Pripraviť preklady zahraničných dotazníkov, pripraviť adaptácie dotazníkov pre sféru pomáhajúcich profesií
4.Uskutočnenie série výskumov s cieľom overiť reliabilitu a validitu dotazníkov na zisťovanie kľúčových premenných
5. Uverejniť výsledky overovania dotazníkov
2. etapa Zisťovanie starostlivosti o seba a negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií.
Cieľ 2. etapy výskumu – Realizácia empirického výskumu vo vybraných typoch zariadení sociálnej starostlivosti
Úlohy 2. etapy výskumu
1.Výber výskumnej vzorky.
2. Organizačné zabezpečenie zhromažďovania dát.
3. Realizácia zhromažďovania dát vo vybraných zariadeniach sociálnej starostlivosti.
4. Analýza empirických údajov z hľadiska rôznych typov sociálnych zariadení.
5. Príprava publikačných výstupov týkajúcich jednotlivých typov zariadení sociálnej starostlivosti
3. etapa – Zisťovanie vzťahu starostlivosti o seba a negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií
Cieľ 3. etapy výskumu – zisťovanie predikčnej sily starostlivosti o seba vo vzťahu k negatívnym dôsledkom vykonávania pomáhajúcich profesií
Úlohy 3. etapy výskumu
1. Analýza vzťahu ukazovateľov starostlivosti o seba a zisťovaných negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií.
2. Zistenie predikčnej sily starostlivosti o seba vo vzťahu k negatívnym dôsledkom vykonávania pomáhajúcich profesií
4. etapa . Príprava intervenčných programov
Úlohy 4. etapy výskumu
1. Výber aktivít pre intervenčné programy.
2. Výber kritérií na hodnotenie efektívnosti programov týkajúcich sa zmien starostlivosti o seba a následných zmien prežívania negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií.
5. etapa – implementácia intervenčných a preventívnych programov
Cieľ 5. etapy výskumu
1. Aplikácia intervenčných programov pre vybrané skupiny ľudí z vybraných zariadení sociálnej starostlivosti.
Úlohy 5. etapy výskumu
1.Výber účastníkov intervenčných programov.
2. Realizácia programov.
3.Vyhodnotenie ich efektívnosti.
RIEŠITELIA
Doc. PhDr. Margita Mesárošová, CSc. Zodpovedná riešiteľka. Docentka na Katedre psychológie.
Zodpovedná riešiteľka prezentuje výsledky svojho vedeckého bádania na medzinárodných konferenciách, vo vedeckých časopisoch karentovaných a recenzovaných, tak zahraničných, ako aj domácich, recenzovaných zahraničných a domácich periodikách. Je autorkou a editorkou štyroch monografií orientovaných na problematiku nadania, kľúčových kompetencií, psychologických determinantov prežívania onkologických ochorení u žien; autorkou štyroch vysokoškolských učebníc zameraných na výskum v oblasti sociálnych vied (marketingu a verejnej mienky), rozvíjania manažérskych a sociálnych kompetencií. Je známa ako autorka jednej z mála publikácií venovaných psychológii nadania, ktorá je často citovaná v slovenskom, československom kontexte, a má aj medzinárodný ohlas v reprezentatívnom periodiku High Ability Studies. Na konte má niekoľko desiatok štúdií prezentovaných a publikovaných na medzinárodných a národných konferenciách venovaných problematike pedagogickej, školskej psychológie, ekonomickej psychológie, rozvíjaniu nadania a kompetencií a pod. Za ostatné roky bola zodpovednou riešiteľkou troch projektov:
1. Sociálnopsychologické determinanty zdravého psychosociálneho vývinu a realizácie vývinového potenciálu nadaných a znevýhodnených detí a adolescentov VEGA 1/0310/10 (2011-2012)
2. Identifikácia kľúčových kompetencií študentov vysokých škôl pre potreby rozvoja vedomostnej spoločnosti na Slovensku. STIMULY pre výskum a vývoj, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, CD-2009-36907/39461-1:11
3. Kognitívne, metakognitívne kompetencie, sebaregulácia a sebaúčinnosť študentov vo vzťahu k motivácii a výkonu VEGA 1/0849/14. 2014-2016
Na projekte participuje ako zodpovedný riešiteľ. V jej kompetencii okrem manažovania projektu bude skúmanie pracovnej spokojnosti a nespokojnosti v kontexte starostlivosti o seba u pomáhajúcich profesií a koordinácia tvorby a implementácie programov eliminácie a prevencie negatívnych dôsledkov pomáhajúcich profesií.
Prof. PhDr. Ladislav Lovaš, CSc. Profesor Katedry psychológie FF. UPJŠ. Viedol výskumné projekty v grantovej schéme VEGA, ktoré priamo súvisia s navrhovaným projektom: „Psychologické kontexty starostlivosti o seba“ a „Sociálne a osobné kontexty sebakontroly“. Jeho dlhoročná skúsenosť s vedeckým výskumom negatívnych javov a zvládania, agresie, bohatá publikačná činnosť v tejto oblasti sú kľúčovými predpokladmi pre jeho dominantnú rolu v kreovaní teoretických koncepčných modelov starostlivosti o seba. V tomto projekte jeho hlavné zameranie bude orientované na problematiku starostlivosti o seba a jej zisťovanie, na súvislosti starostlivosti o seba so sebareguláciou a sebakontrolou, ako aj na vzťah starostlivosti o seba k negatívnym dôsledkom vykonávania pomáhajúcich profesií a pracovnej spokojnosti.
Doc. PhDr. Beáta Ráczová, PhD. Docentka na Katedre psychológie. Vedecké zameranie: vývinové aspekty sebakontroly, sebaregulácie a starostlivosti o seba. V súvislosti s týmto vedeckým zameraním boli v posledných 5 rokoch publikované 3 vedecké články v zahraničných recenzovaných vedeckých časopisoch, 1 monografia vydaná v domácom vydavateľstve. Súčasne bola riešiteľka súčasťou dvoch grantových projektov VEGA tematicky orientovaných na osobné a situačné faktory sebakontroly (VEGA č. 1/0785/09, roky riešenia 2009 – 2011, riešiteľka, zástupkyňa vedúceho projektu) a psychologické kontexty starostlivosti o seba (VEGA č. 1/1258/12, 2012 – 2014, riešiteľka).
V navrhovanom projekte by mala riešiteľka riešiť úlohu týkajúcu sa najmä vzťahov starostlivosti o seba a miery vyhorenia ako jedného z negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií v kontexte profesionálnej kvality života.
Mgr. Soňa Lovašová, PhD., odborná asistentka Katedry sociálnej práce. Vo svojej vedecko-výskumnej činnosti sa venuje problematike klientskeho násilia, je vedúcou projektu VEGA zameraného na tento problém. Na predkladanom projekte bude pracovať v týchto oblastiach:
Základné oblasti realizácie projektu – v počiatočnej fáze projektu pripraviť prehľadové štúdie o self-care v oblasti sociálnej práce, overovanie vybraných metodík, návrh a realizácia programov starostlivosti o seba, administrácia výskumu
Mgr. Monika Hricová, PhD. odborná asistentka Katedry psychológie
Vedecko-výskumné zameranie: Zvládanie stresu, sebaregulácie a starostlivosti o seba. V súvislosti s týmto vedeckým zameraním boli v posledných 5 rokoch publikovaný jeden karentovaný článok, 2 vedecké články v zahraničných recenzovaných vedeckých časopisoch, 1 monografia vydaná v domácom vydavateľstve. Súčasne bola riešiteľka súčasťou dvoch grantových projektov VEGA tematicky orientovaných na osobné a situačné faktory sebakontroly (VEGA č. 1/0785/09, roky riešenia 2009 – 2011, riešiteľka) a psychologické kontexty starostlivosti o seba (VEGA č. 1/1258/12, 2012 – 2014, riešiteľka).
V navrhovanom projekte by mala riešiteľka riešiť úlohu týkajúcu sa najmä vzťahov starostlivosti o seba a subjektívneho vnímania stresu ako jedného z negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií v kontexte profesionálnej kvality života.
Mgr. Vladimír Lichner, odborný asistent na Katedre sociálnej práce Filozofickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, absolvoval doktorandský študijný program Integratívna sociálna práca. Držiteľ osvedčenia „Tréning trénerov sociálnych zručností“ – akreditovaného vzdelávania realizovaného Asociáciou supervízorov a sociálnych poradcov.
Základné oblasti realizácie projektu – v počiatočnej fáze projektu pripraviť prehľadové štúdie o starostlivosti o seba v oblasti sociálnej práce, empiricky sa zamerať na oblasť pracovnej spokojnosti, nespokojnosti, pracovných podmienok a pracovného prostredia v rôznych oblastiach pomáhajúcich profesií, v ďalšej fáze na návrh a realizáciu programov starostlivosti o seba u konkrétnych pomáhajúcich profesionálov, administrácia výskumu
Mgr. Magdaléna Halachová, odborná asistentka na Katedre sociálnej práce Filozofickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, absolvovala doktorandský študijný program Integratívna sociálna práca. Držiteľka osvedčenia „Tréning trénerov sociálnych zručností“ – akreditovaného vzdelávania realizovaného Asociáciou supervízorov a sociálnych poradcov
Základné oblasti realizácie projektu – v počiatočnej fáze projektu pripraviť prehľadové štúdie o starostlivosti o seba v oblasti sociálnej práce, empiricky sa zamerať na oblasť pracovnej spokojnosti, nespokojnosti, pracovných podmienok a pracovného prostredia v rôznych oblastiach pomáhajúcich profesií, v ďalšej fáze na návrh a realizáciu programov starostlivosti o seba u konkrétnych pomáhajúcich profesionálov, administrácia výskumu.
Mgr. Mirolava Köverová, PhD. odborná asistentka na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, absolvovala doktorandský študijný program Psychológia práce a sociálna psychológia. Je autorkou viacerých štúdií, publikovala svoje práce na konferenciách a časopisoch, ako aj v Československej psychológii. V projekte sa bude zameriavať na výskum únavy z pomáhania a pracovnej spokojnosti v kontexte starostlivosti o seba u pomáhajúcich profesií.
Zodpovedná riešiteľka prezentuje výsledky svojho vedeckého bádania na medzinárodných konferenciách, vo vedeckých časopisoch karentovaných a recenzovaných, tak zahraničných, ako aj domácich, recenzovaných zahraničných a domácich periodikách. Je autorkou a editorkou štyroch monografií orientovaných na problematiku nadania, kľúčových kompetencií, psychologických determinantov prežívania onkologických ochorení u žien; autorkou štyroch vysokoškolských učebníc zameraných na výskum v oblasti sociálnych vied (marketingu a verejnej mienky), rozvíjania manažérskych a sociálnych kompetencií. Je známa ako autorka jednej z mála publikácií venovaných psychológii nadania, ktorá je často citovaná v slovenskom, československom kontexte, a má aj medzinárodný ohlas v reprezentatívnom periodiku High Ability Studies. Na konte má niekoľko desiatok štúdií prezentovaných a publikovaných na medzinárodných a národných konferenciách venovaných problematike pedagogickej, školskej psychológie, ekonomickej psychológie, rozvíjaniu nadania a kompetencií a pod. Za ostatné roky bola zodpovednou riešiteľkou troch projektov:
1. Sociálnopsychologické determinanty zdravého psychosociálneho vývinu a realizácie vývinového potenciálu nadaných a znevýhodnených detí a adolescentov VEGA 1/0310/10 (2011-2012)
2. Identifikácia kľúčových kompetencií študentov vysokých škôl pre potreby rozvoja vedomostnej spoločnosti na Slovensku. STIMULY pre výskum a vývoj, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, CD-2009-36907/39461-1:11
3. Kognitívne, metakognitívne kompetencie, sebaregulácia a sebaúčinnosť študentov vo vzťahu k motivácii a výkonu VEGA 1/0849/14. 2014-2016
Na projekte participuje ako zodpovedný riešiteľ. V jej kompetencii okrem manažovania projektu bude skúmanie pracovnej spokojnosti a nespokojnosti v kontexte starostlivosti o seba u pomáhajúcich profesií a koordinácia tvorby a implementácie programov eliminácie a prevencie negatívnych dôsledkov pomáhajúcich profesií.
Prof. PhDr. Ladislav Lovaš, CSc. Profesor Katedry psychológie FF. UPJŠ. Viedol výskumné projekty v grantovej schéme VEGA, ktoré priamo súvisia s navrhovaným projektom: „Psychologické kontexty starostlivosti o seba“ a „Sociálne a osobné kontexty sebakontroly“. Jeho dlhoročná skúsenosť s vedeckým výskumom negatívnych javov a zvládania, agresie, bohatá publikačná činnosť v tejto oblasti sú kľúčovými predpokladmi pre jeho dominantnú rolu v kreovaní teoretických koncepčných modelov starostlivosti o seba. V tomto projekte jeho hlavné zameranie bude orientované na problematiku starostlivosti o seba a jej zisťovanie, na súvislosti starostlivosti o seba so sebareguláciou a sebakontrolou, ako aj na vzťah starostlivosti o seba k negatívnym dôsledkom vykonávania pomáhajúcich profesií a pracovnej spokojnosti.
Doc. PhDr. Beáta Ráczová, PhD. Docentka na Katedre psychológie. Vedecké zameranie: vývinové aspekty sebakontroly, sebaregulácie a starostlivosti o seba. V súvislosti s týmto vedeckým zameraním boli v posledných 5 rokoch publikované 3 vedecké články v zahraničných recenzovaných vedeckých časopisoch, 1 monografia vydaná v domácom vydavateľstve. Súčasne bola riešiteľka súčasťou dvoch grantových projektov VEGA tematicky orientovaných na osobné a situačné faktory sebakontroly (VEGA č. 1/0785/09, roky riešenia 2009 – 2011, riešiteľka, zástupkyňa vedúceho projektu) a psychologické kontexty starostlivosti o seba (VEGA č. 1/1258/12, 2012 – 2014, riešiteľka).
V navrhovanom projekte by mala riešiteľka riešiť úlohu týkajúcu sa najmä vzťahov starostlivosti o seba a miery vyhorenia ako jedného z negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií v kontexte profesionálnej kvality života.
Mgr. Soňa Lovašová, PhD., odborná asistentka Katedry sociálnej práce. Vo svojej vedecko-výskumnej činnosti sa venuje problematike klientskeho násilia, je vedúcou projektu VEGA zameraného na tento problém. Na predkladanom projekte bude pracovať v týchto oblastiach:
Základné oblasti realizácie projektu – v počiatočnej fáze projektu pripraviť prehľadové štúdie o self-care v oblasti sociálnej práce, overovanie vybraných metodík, návrh a realizácia programov starostlivosti o seba, administrácia výskumu
Mgr. Monika Hricová, PhD. odborná asistentka Katedry psychológie
Vedecko-výskumné zameranie: Zvládanie stresu, sebaregulácie a starostlivosti o seba. V súvislosti s týmto vedeckým zameraním boli v posledných 5 rokoch publikovaný jeden karentovaný článok, 2 vedecké články v zahraničných recenzovaných vedeckých časopisoch, 1 monografia vydaná v domácom vydavateľstve. Súčasne bola riešiteľka súčasťou dvoch grantových projektov VEGA tematicky orientovaných na osobné a situačné faktory sebakontroly (VEGA č. 1/0785/09, roky riešenia 2009 – 2011, riešiteľka) a psychologické kontexty starostlivosti o seba (VEGA č. 1/1258/12, 2012 – 2014, riešiteľka).
V navrhovanom projekte by mala riešiteľka riešiť úlohu týkajúcu sa najmä vzťahov starostlivosti o seba a subjektívneho vnímania stresu ako jedného z negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií v kontexte profesionálnej kvality života.
Mgr. Vladimír Lichner, odborný asistent na Katedre sociálnej práce Filozofickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, absolvoval doktorandský študijný program Integratívna sociálna práca. Držiteľ osvedčenia „Tréning trénerov sociálnych zručností“ – akreditovaného vzdelávania realizovaného Asociáciou supervízorov a sociálnych poradcov.
Základné oblasti realizácie projektu – v počiatočnej fáze projektu pripraviť prehľadové štúdie o starostlivosti o seba v oblasti sociálnej práce, empiricky sa zamerať na oblasť pracovnej spokojnosti, nespokojnosti, pracovných podmienok a pracovného prostredia v rôznych oblastiach pomáhajúcich profesií, v ďalšej fáze na návrh a realizáciu programov starostlivosti o seba u konkrétnych pomáhajúcich profesionálov, administrácia výskumu
Mgr. Magdaléna Halachová, odborná asistentka na Katedre sociálnej práce Filozofickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, absolvovala doktorandský študijný program Integratívna sociálna práca. Držiteľka osvedčenia „Tréning trénerov sociálnych zručností“ – akreditovaného vzdelávania realizovaného Asociáciou supervízorov a sociálnych poradcov
Základné oblasti realizácie projektu – v počiatočnej fáze projektu pripraviť prehľadové štúdie o starostlivosti o seba v oblasti sociálnej práce, empiricky sa zamerať na oblasť pracovnej spokojnosti, nespokojnosti, pracovných podmienok a pracovného prostredia v rôznych oblastiach pomáhajúcich profesií, v ďalšej fáze na návrh a realizáciu programov starostlivosti o seba u konkrétnych pomáhajúcich profesionálov, administrácia výskumu.
Mgr. Mirolava Köverová, PhD. odborná asistentka na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, absolvovala doktorandský študijný program Psychológia práce a sociálna psychológia. Je autorkou viacerých štúdií, publikovala svoje práce na konferenciách a časopisoch, ako aj v Československej psychológii. V projekte sa bude zameriavať na výskum únavy z pomáhania a pracovnej spokojnosti v kontexte starostlivosti o seba u pomáhajúcich profesií.
Prvé výsledky
|
|
|
(prebrané zo stránky fakulty)
http://upjs.sk/public/media/12323/TB-KPS-Starostlivost-o-seba.pdf
http://upjs.sk/public/media/12323/TB-KPS-Starostlivost-o-seba.pdf
|
| ||||
Ďalšie informácie v médiách
Prvé výsledky
|
Žurnál Rádia Regina: Psychická náročnosť povolaní v sociálnej sfére – doc. PhDr. Margita Mesárošová, CSc., a doc. PhDr. Beáta Ráczová, PhD., z Katedry psychológie FF UPJŠ o prvých výsledkoch reprezentatívneho celoštátneho výskumu v rámci projektu Starostlivosť o seba pri vyrovnávaní sa s negatívnymi dôsledkami v pomáhajúcich profesiách (05:25 – 07:42); RTVS – Rádio Regina
|
Úvodná fáza
Galéria
Tlačová konferencia
Tlačová konferencia 8.12.2016
XI. EUROPEAN CONFERENCE ON SOCIAL AND BEHAVIORAL SCIENCES,
ROME, ITALY (2016)
1-4 September 2016; Sapienza Universita di Roma, Via Salaria 113, 00198 Rím, Taliansko
